Pozor na najčastejšie chyby vo vegetatívnej fáze
Pestovatelia často berú rastovú fázu ako samozrejmosť alebo nutné zlo a nemyslia si, že by v tomto období mohli niečo pokaziť. Opak je však pravdou. Práve zdravý priebeh vegetatívnej fázy je nevyhnutný, aby sa na rastlinách poriadne urodilo. Robíte niektorú z najčastejších začiatočníckych chýb a pripravujete sa tým o úrodu?
Rastliny prechádzajú počas života niekoľkými vývojovými fázami. Ich život sa začína vyklíčením a akonáhle semeno zakorení a začnú na ňom rásť listy, prechádzajú do rastovej (vegetatívnej) fázy. Počas nej sústreďujú všetku energiu do rastu, tvorby nových listov a rozvíjania koreňového systému. Nasleduje fáza kvetová (generatívna), pri ktorej dochádza k tvorbe kvetov a prípadne semien, ak dôjde k opeleniu. Cieľom každého pestovateľa je postarať sa o rastliny počas vegetatívnej fázy tak, aby do kvetu prechádzali v plnom zdraví.
Vytiahnuté stonky u sadeníc
Hneď na začiatku vegetatívnej fázy sa mnohým pestovateľom stane, že ich sadenice majú príliš vytiahnuté a tenké stonky, ktoré sa lámu a ohýbajú. Najčastejšou príčinou býva príliš nízka intenzita svetla, ktorá núti rastliny rásť do výšky v snahe prerásť konkurenciu a priblížiť sa slnku. S vytiahnutými stonkami sa často stretneme pri pestovaní sadeníc za oknom, predovšetkým v jarných mesiacoch, keď slnko svieti menej. Preto je lepšie predpestovávať sadenice pod umelým osvetlením, a to aj tie určené na vonkajšiu výsadbu.
Mohlo by vás zaujímať: Ako predpestovať sadenice indoor
K vytiahovaniu stoniek u sadeníc môže viesť aj nevhodné svetelné spektrum. Ak pestovateľské osvetlenie použité na predpestovanie sadeníc bude vyžarovať príliš veľa žiarenia v červenej časti spektra a len málo modrého svetla, rastliny zareagujú predlžovaním internódií (vzdialeností medzi jednotlivými uzlinami). Modrá časť spektra naopak stimuluje rastliny ku kompaktnému rastu, zväčšuje priemer stonky a podporuje tvorbu nových listov a koreňov. Preto by sa na predpestovanie sadeníc mali používať iba pestovateľské svietidlá na rast s dostatočným podielom modrej časti spektra.
Mohlo by vás zaujímať: Svetelné spektrum a jeho vplyv na rast rastlín
Príčinou vytiahnutých a celkovo slabých stoniek u sadeníc môže byť aj nedostatok živín. U niektorých druhov totiž mladé rastliny pri nedostatku fosforu prednostne investujú energiu do predlžovania stoniek namiesto rastu listov a koreňov. Výsledkom sú sadenice s vytiahnutými stonkami a malými listami. Preto okrem draslíka a dusíka obsahujú hnojivá na rast aj podiel fosforu.
Mohlo by vás zaujímať: Ako používať hnojivá na rast
Chyby v zalievaní, hnojení a zlé pH substrátu
Nesprávne zalievanie a problémy s výživou rastlín spolu úzko súvisia a patria k najčastejším chybám začínajúcich pestovateľov. Vlhkosť substrátu totiž ovplyvňuje schopnosť rastlín vstrebávať živiny. V preliatom substráte sa ku koreňom nedostane kyslík, čo vedie k spomaleniu vstrebávania živín a môže skončiť hnilobou koreňov. Preto by sa mal vždy substrát nechať medzi jednotlivými zálievkami čiastočne preschnúť. Pri pestovaní vo voľnej pôde na záhonoch je obvyklé zalievať, až keď preschne vrchných 3–5 centimetrov pôdy. Pri kvetináčoch zistíte množstvo vody v substráte potiahnutím alebo kontrolou vrchnej vrstvy pôdy, ak ide o veľké pestovateľské nádoby.
Mohlo by vás zaujímať: Ako často zalievať rastliny v kvetináčoch
Kyslosť či zásaditosť (pH) substrátu ovplyvňuje, v akej miere môžu korene do rastlín vstrebávať jednotlivé živinové prvky zo substrátu. Ak je prostredie okolo koreňov príliš kyslé alebo naopak zásadité, niektoré živinové prvky sa budú vstrebávať menej alebo vôbec a rastliny môžu trpieť živinovými nedostatkami. Optimálny rozsah pH pri pestovaní v pôde a organických substrátoch (zemina, kokos, rašelina) je 5,5–6,5 a pri hydroponii a inertných substrátoch (rockwool, perlit, keramzit) 5,6–6,4.
Mohlo by vás zaujímať: Prečo je dôležité pH zálievky a substrátu
Vo vegetatívnej fáze rastlinám najčastejšie chýba dusík (N), ktorý potrebujú na tvorbu nových listov, koreňov a aminokyselín. Nedostatok dusíka u rastlín sa prejavuje najprv žltnutím veľkých listov v spodných poschodiach. Najrýchlejším spôsobom, ako dodať rastlinám dusík, sú minerálne rastové hnojivá. Je však lepšie živinovým nedostatkom predchádzať pravidelným hnojením a výživovým režimom, ktorý zodpovedá lokalite a spôsobu pestovania.
Mohlo by vás zaujímať: Podľa čoho vyberať hnojivá na indoor alebo outdoor pestovanie
Nezvládnuté tvarovanie rastlín
Ak rastliny nič neobmedzuje, počas vegetatívnej fázy môžu rásť neuveriteľne rýchlo. Navyše, akonáhle začnú kvitnúť, môžu sa „vytiahnuť“ ešte niekoľkonásobne do výšky. Predovšetkým pre začínajúcich pestovateľov tak môže byť ťažké odhadnúť, aké veľké rastliny nakoniec budú. Bez akéhokoľvek zásahu väčšina odrôd rastie do tvaru vianočného stromčeka s jednou hlavnou vetvou. O niečo nižšie bývajú samokvitnúce odrody a indiky, ktoré po prechode do kvetu narastú zhruba raz až dvojnásobne a ich celková výška zriedka presiahne 1,5 metra. Čisté sativy alebo hybridy s prevahou sativných génov môžu vyrásť pokojne do 3 i viac metrov a počas kvitnutia sa vytiahnuť aj na trojnásobok svojej dĺžky.
Mohlo by vás zaujímať: Ako vyberať semená odrôd pre indoor pestovanie
Predovšetkým pre indoor pestovateľov, ale nielen pre nich, je dôležité naučiť sa základné techniky tvarovania rastlín. Zastrihávanie vrcholkov je najjednoduchším a najčastejším spôsobom, ako zvýšiť pokrytie pestovateľského priestoru a tým aj výnos z rastlín. To je užitočné predovšetkým pri pestovaní v growboxoch (pestovateľských stanoch) alebo v skleníkoch. Zastrihávať vrcholky môžete začať, akonáhle rastliny majú aspoň tri poschodia pravých zúbkovaných listov. Užitočné je aj ohýbanie, vyväzovanie alebo prepletanie do sietí (ScrOG). Nech už zvolíte ktorúkoľvek techniku, väčšina LST metód vyžaduje, aby ste s tréningom rastlín začali už vo vegetatívnej fáze.
Mohlo by vás zaujímať: LST a techniky tvarovania rastlín
Chcete sa naučiť pestovať ako profesionáli? Na blogu Higarden nájdete každý týždeň čerstvú nálož návodov, tipov a noviniek zo sveta growingu.