Mykorhíza alebo vysoké výnosy bez chémie

Viete už, čo je to mykorhíza? Symbióza alebo vzájomne prospešné súžitie mykorhíznych húb s koreňmi rastlín. Tento pozoruhodný symbiotický vzťah poznáme z voľnej prírody. Ak jeho poznatky aplikujete pri pestovaní rastlín v zemine, budú z toho vaše rastliny ťažiť až do zberu, keď vám na tvári vykúzlia poriadny úsmev. Je pre vás pestovanie byliniek, ovocia alebo zeleniny stále poriadnou výzvou? Máte na začiatku pocit, že hoci postupujete podľa osvedčených rád a poctivo hnojíte podľa dávkovacích tabuliek, vaše rastliny zatiaľ skôr živooria, než aby energicky rástli do krásy? Vďaka mykorhíze sa môže všetko rýchlo zmeniť k lepšiemu!

Spolupráca s pôdnymi mikroorganizmami je pre rastliny úplne nenahraditeľná. Dôkazom sú aj štatistiky, z ktorých vyplýva, že až 90 % zo zhruba 400 000 známych rastlinných druhov necháva symbiotické huby tvoriť kolónie vo svojom koreňovom systéme. A kedy sa tento jav začal uplatňovať v otázke kultivácie rastlín? Prekvapivé je, že až relatívne nedávno. Hoci na konci 19. storočia nemecký vedec A. B. Frank počas svojich pokusov zistil, že boroviciam rastúcim vo voľnej pôde s lesnými hubami sa darí lepšie než boroviciam zasadeným v sterilnom prostredí, trvalo viac než storočie, kým jeho objavu vedci z celého sveta začali pripisovať náležitý význam. Aspoň že počas posledných rokov je to presne naopak, a tak majú groweri k dispozícii dostupné produkty, využívajúce tento botanický fenomén na lepší rast a výnos pestovaných rastlín a plodín.

Prečo práve huby?

Pretože v rastlinnej ríši nemajú konkurenciu, ak ide o stratégiu prežitia a získavania živín v najrôznejších typoch prostredia vrátane tých extrémnych od slanej vody v moriach až po polárne oblasti. Ak pôjdeme úplne do extrému, zistíme, že vedci už stihli objaviť aj také druhy, ktoré sú schopné prežiť kozmické žiarenie! Huby patria medzi tzv. heterotrofné organizmy, ktoré musia (na rozdiel od rastlín schopných fotosyntézy) získavať živiny výhradne od iných organizmov. Z tohto hľadiska rozlišujeme nasledujúce druhy húb:

• Parazitické huby: Tento druh húb získava živiny od živých organizmov. Napokon, keď už sme pri tých extrémoch, niektoré parazitické druhy sú kvôli nim schopné svojich hostiteľov aj zabiť.
• Saprofágy: Tento druh húb si živiny zabezpečuje naopak z odumretých tiel živočíchov či rastlín.
• Niektoré druhy húb sú podľa aktuálnej potreby schopné „prepínať“ medzi dvoma vyššie uvedenými módmi.
• Symbiotické huby: Sem spadajú aj mykorhízne huby, z ktorých je pre pestovateľov najznámejšia Trichoderma harzianum. Okrem nej je preskúmané naozaj veľké množstvo druhov mykorhíznych húb, z ktorých však iba 270 žije vo vzájomnej symbióze so 70 % všetkých druhov rastlín na planéte, komerčné plodiny ako napríklad paradajky nevynímajúc.

Ako funguje mykorhíza?

Pre potreby pestovania rastlín sa vo vysvetlení princípu mykorhízy obmedzíme iba na tzv. endomykorhízne huby. Podstatné je, že práve tie totiž vedia žiť vo vzájomne prospešných vzťahoch s koreňmi rastlín, ktoré si chceme vonku alebo doma vypestovať (napr. rôzne druhy ovocia a zeleniny, jednoročné rastliny, trávy, okrasné rastliny, kry). Druhú skupinu tvoria tzv. ektomykorhízne huby, ktoré neprerastajú až do buniek rastlinných koreňov a zvyčajne sa vyskytujú napríklad v blízkosti stromov. 

Na začiatku procesu mykorhízy sú tzv. hyfy - jednotlivé bunky, vytvárajúce podhubie, odbornejšie povedané mycelium. Tieto bunky húb môžu vyzerať rôzne, ale vždy budú mať spoločnú jednu vec, a to špičku s obvyklým priemerom medzi 2 a 10 mikrometrami. Špička hyfy je charakteristická svojou schopnosťou raziť si cestu naprieč pôdou. Smerom ku koreňom vyšších rastlín sa vydávajú kvôli špecializovaným hormónom, ktoré rastliny prirodzene vypúšťajú do pôdy (tzv. strigolaktony). Deje sa tak vo chvíli, keď rastline dochádzajú v pôde živiny, typicky napríklad pri nedostatku fosforu. Hyfy sú schopné vyrásť každú minútu až o 40 mikrometrov a vyvinúť pri „razení“ neuveriteľnú silu. Len čo mycelium týmto spôsobom dospeje až ku koreňovej zóne svojej budúcej hostiteľskej rastliny, špička hyfy opäť poslúži na to, aby bunky húb prenikli ku koreňom, kde sa uchytia v priestore medzi stenou a membránou rastlinnej bunky. Ako mykorhízu potom označujeme vzájomne prospešný proces, prebiehajúci v okolí koreňov rastlín, ktoré takto nadviazali spojenie s endomykorhíznou hubou. Len čo sa huba na koreňoch rastlín po určitom čase dostatočne uchytí, začína výmena životne dôležitých surovín, ktorú ocení obe strany. Pod mikroskopom tak môžeme pozorovať akýsi prírodný barter. Hovoríme to stále, príroda je geniálna!

Náš TIP: Vrelo odporúčame produkt MYKORIZA premium - 100% organický koncentrovaný prášok s vysokým obsahom mykorhíznych húb (Endo&Ecto), prospešných baktérií, mikroorganizmov a Trichodermy. Pestujete bio? Prečítajte si samostatný článok o všetkých zaujímavých produktoch od značky Organics Nutrients!

Pozitívny vplyv mykorhízy na vývoj rastlín

Huby, odkázané na živiny získané od iných organizmov (pozri vyššie), sú ku koreňom rastlín priťahované úplne prirodzene. Rastliny sú pre ne schopné obetovať až pätinu všetkého vyprodukovaného uhlíka, ktorý huby spotrebúvajú vo forme cukrov ako zdroj energie. Na oplátku potom rastliny získavajú od húb okrem iného nasledujúce benefity:

• Príjem dôležitých živín, na ktoré by inak korene rastlín v pôde už nedosiahli. (Pre pestovateľov to zase znamená nižšiu spotrebu rôznych hnojív.)
• Až 4x viac prirodzene získaného fosforu (P), ktorého zdroje sú z pohľadu ekologického poľnohospodárstva stále obmedzenejšie, ale aj ďalších živín vrátane dusíka (N).