Návod na kompostovanie
Dnes sa zameriame na tému, ktorá je vo svete záhradníctva výrazným trendom posledného obdobia, a preto veríme, že vás bude zaujímať. Reč bude dnes o tom, ako jednoducho založiť a využiť kompost.
Kompostovanie predstavuje pre každého pestovateľa a záhradkára skvelú príležitosť, ako premeniť biologický odpad v podobe lístia, trávy, zvyškov zeleniny alebo napríklad popadaného ovocia na niečo užitočné, konkrétne vlastné organické hnojivo!
Skúsenosť hovorí, že na každej záhrade sa nájde biologických zvyškov naozaj požehnane a bol by hriech, aby tento cenný materiál, ktorý je po úspešnom skompostovaní schopný zastávať funkciu univerzálneho bio hnojiva, účinne podporujúceho všetky druhy rastlín, skončil niekde na skládke, kde je navyše ťažko spáliteľný a často je tak dôvodom, prečo skládky tak veľmi zapáchajú ďaleko do okolia. Toľko niečo málo k ekologickému aspektu a teraz sa už môžeme presunúť k praktickým tipom pre vašu záhradu.
Oplatí sa kompostovať?
Odpoveď znie jednoznačne, a síce ÁNO! Ako je známe, úrodná pôda sa vyznačuje dostatočným množstvom kvalitného humusu, ktorý vzniká práve tak, že necháme v kompostéri prírodu chvíľu pracovať s biologickým odpadom, ktorým ho postupne zaplníme. Humus má kyprú štruktúru, ktorá v pôde zadržiava vodu a zároveň prevzdušňuje korene, čo viac si priať. Celý proces možno samozrejme urýchliť pomocou vhodného prostriedku, napríklad vo forme granulátu od českej značky AgroBio. Ten obsahuje tie správne baktérie, ktoré prírode pomôžu. Okrem značného úžitku, ktorý vám kompostovanie bude dlhodobo prinášať, vás môže hriať pri srdci aj dobrý pocit z toho, že sami za seba pomáhate planéte.
Ako na to?
- Najprv si určte miesto, ideálne bohaté na humus, kde kompost založíte. Také, kam sa bez problémov z času na čas dostanete aj s fúrikom naloženým biologickým odpadom. Vyvarujte sa častej chyby, keď sa komposty zakladajú v najrôznejších preliačinách a iných jamách, kde následne nedochádza k dostatočnému prúdeniu vzduchu. Hniloba ku kompostovaniu totiž rozhodne nepatrí, iba postupný a prirodzený rozklad organického materiálu, teda tlenie, čo je rozdiel. Potrebujete tiež miesto, kde nebude po celý deň priamo páliť slnko.
- Zaobstarajte si kompostér. Môže mať podobu obyčajnej kompostovej kopy zaberajúcej priestor približne 1,5 x 1 m. Úsporu priestoru vám zabezpečí kompostér vyrobený z drevených lát, pretože v prípade klasickej kompostovej kopy sa bioodpad vrství na jednom konci a z druhého konca kopy sa odoberá premenený. Dĺžka sa tak môže predĺžiť. V prípade drevených lát je zase potrebné zvoliť druh dreva, ktorý ľahko nepodľahne procesu tlenia, najlepšie smrekovec. Drevo môžu nahradiť konštrukcie zo železa, ktoré nezvetrajú. Boom zažívajú v poslednom čase najmä termokompostéry, vyrobené z plastu a vybavené praktickým vekom. Ak sa chystáte s kompostovaním ešte len začať, ide o najjednoduchšiu voľbu.
- Spoľahlivým receptom na správne kompostovanie je vrstvenie podľa osvedčených pravidiel. Do spodnej časti bežného kompostu patria konáre či kúsky mŕtveho dreva ako materiál tvrdšieho zrna. Ten tvorí akýsi predel medzi hlinou a ďalším bioodpadom, aby sa k mikroorganizmom usilovne pracujúcim v kompostéri dostal ľahšie kyslík. Ďalej rozlišujeme dusíkatú a uhlíkatú vrstvu. To je, povedzme prapodstata pre obsah neskoršieho hnojiva, ktoré budeme mať z vlastných biologických zvyškov k dispozícii. Nanášajte vrstvy s hrúbkou cca 10 cm. Všetko zelené, ale aj zvyšky z kuchyne vrátane škrupín od vajec tvoria dusíkatú vrstvu. Všetko hnedé, vlhké aj suché tvorí uhlíkatú vrstvu. Patrí sem slama, lístie, piliny atď. Ak využijete pri založení kompostu urýchľovač (a prečo by aj nie), prekladajte vrstvy zeminou zmiešanou práve s urýchľovačom kompostu.
- Kompost si nevyžaduje prehnane veľa údržby. Kopa sa postupne zhutní, čo zredukuje prísun kyslíka a kompost je potrebné približne po dvoch mesiacoch premiešať a znovu navrstviť. V daždivom počasí nechávajte kompost zakrytý a ak je sucho, je dobré kopu občas zaliať vodou.
Zrelosť kompostu
V skratke sa všeobecne rozlišujú 3 štádiá, pričom každá fáza, v ktorej sa kompost práve nachádza, predurčuje tlejúcu organickú hmotu na iné využitie:
- Čerstvý kompost je asi 3 mesiace starý a stále v ňom môžete identifikovať jednotlivé zložky. Aj tak ho v tejto ranej fáze môžete použiť na podporu úžitkových rastlín, akými sú tradične paradajky, zemiaky či uhorky.
- Zrelý kompost sa vyznačuje vekom pol roka až rok. Spoznáte ho podľa tmavohnedého až čierneho sfarbenia. Pach pripomína lesnú pôdu a okrem škrupín už z drvivej väčšiny nerozoznáte pôvodné zložky. Ak ho pred použitím preosejete, hodí sa ako prísada na všetky trávnaté aj záhradné plochy, záhony a v neposlednom rade ako kvalitná zemina pre kvetináče všetkého druhu. Zrelý kompost obsahuje už naozaj veľké množstvo základných živín a je potrebné s ním zaobchádzať plošne a s mierou, aby nedošlo k prehnojeniu.
- Kompostová zemina je väčšinou staršia ako rok a účinok, teda výživnosť, ktorá je taká intenzívna pri zrelom komposte, sa už časom znižuje, takže ju môžete bez obáv využiť na všetky mysliteľné druhy rastlín, najlepšie počas jari a leta.
Teraz už viete, ako na založenie kompostu aj ako celý proces kompostovania urýchliť. Ak by vás napadli akékoľvek otázky spojené so založením kompostu, neváhajte sa na nás na známej adrese obrátiť a radi vám poradíme. Píšte na info@higarden.cz.