Stres škodí aj rastlinám alebo Abiotické stresy rastlín

S rastlinami je to ako s ľuďmi. Ich zdravie je podmienené životnými podmienkami, správnou  výživou a rovnako im škodí intenzívny stres alias „nepriateľ výnosov“. Aký stres? V tomto  článku zameriame pozornosť práve na konkrétne stresové faktory, ktorým by vaše rastliny  rozhodne nemali čeliť, aby ste sa dočkali krásnej úrody. Prečítajte si, ako negatívnym vplyvom  predísť. 

Rovnako ako u človeka má každá rastlina určité genetické predpoklady a vrodenú obranyschopnosť.  Moderné pestovateľstvo, podobne ako medicína, disponuje účinnými prostriedkami na posilnenie prirodzených  obranných mechanizmov rastlín aj praktickými prístrojmi na udržanie optimálnych podmienok pre ich rast a vitalitu. 

Hneď ako je rastlina opakovane alebo dlhodobo vystavená nadmernému stresu, nastáva stresová  reakcia. Receptory rastliny, napríklad fotosenzory reagujúce na intenzitu svetelného žiarenia, spustia  najprv akýsi vnútorný alarm, ktorý aktivuje všetky dostupné obranné mechanizmy, s pomocou ktorých  rastlina ďalej prežíva. Toto obdobie rezistencie málokedy prežije bez väčšej ujmy, väčšinou je poškodená,  prípadne dokonca úplne zničená vyčerpaním, podobne ako kvetina na obrázku. 

Na rozdiel od nás ľudí sú rastliny prisadnuté. Nemôžu teda pred stresormi utiecť za najbližší roh ani do  wellness. Preto je úlohou každého growera vybalansovať vhodné podmienky tak, aby boli kytky, o ktoré sa stará, v pokoji a plné života. Nižšie si rozoberieme najčastejšie abiotické stresové faktory. Z pohľadu  pestovateľa si pod týmto pojmom môžeme predstaviť zaplavenie, nedostatok živín, príliš vysokú  ožiarenosť, nízke teploty a podobne. Ako sa hovorí, všetkého veľa škodí. A platí to aj v rastlinnej ríši. Príčinou  stresu tak môže byť nedostatok, rovnako ako nadbytok. Často sa stretávame aj s kombináciou viacerých  faktorov naraz. Napríklad vädnutie, ktorého príčinou je hlavne nedostatok vody, môže byť zároveň aj  reakciou na nadmerné ožiarenie. Schopnosť rastlín tolerovať stres závisí najmä od jeho intenzity a dĺžky  pôsobenia. Tepelný stres dokáže zničiť úrodu počas krátkej chvíle. nedostatok vody počas niekoľkých  dní... 

Fyzikálne stresové faktory 

• extrémne vysoké či nízke teploty 
• sucho (vodný deficit), rovnako ako pri prehnanom zalievaní alebo zaplavení 
• mechanické poškodenie 

Medzi najčastejšie abiotické stresory rastlín patrí nevyhovujúce klíma. Ak pestujete vonku (outdoor),  je každoročne potrebné dbať na zvýšenú starostlivosť o rastliny najmä počas horúceho leta. Jednotlivé druhy 

majú svoje teplotné optimum, ktorému sme schopní vyjsť perfektne v ústrety predovšetkým v prípade pestovania  vo vnútri (indoor). Mikroklíma vo vnútri growboxu alebo pestovateľskej miestnosti je možné pohodlne regulovať vďaka ventilátorom a vejárom, prípadne kúreniu. Zmena vonkajších teplôt si však často vyžiada aj  zmenu nastavenia vnútorných prvkov. V letnom horúčave vaše rastliny uvítajú prítomnosť CMH alebo LED osvetlenia vzhľadom na menšiu mieru emitovaného tepla v pestovateľskom prostredí. 

Podobne likvidačný ako horúčava môže byť pre rastliny aj chlad či v prípade pestovania vonku (alebo vo veľkom  vonkajšom skleníku) mráz. Pod vplyvom nízkych teplôt dochádza vo vnútri rastlín k zmenám bunkových  štruktúr, je spomalený rast a listy strácajú farbu. Počas mrazov a mrazíkov dochádza k poškodeniu pletív. Na  chlad sú veľmi citlivé napríklad paradajky alebo fazule. 

Pred hraničnými teplotami chráňte vždy korene rovnako ako nadzemné časti rastlín. 

V rámci hydroponie chráňte nádrže s živným roztokom pred priamym svetlom a udržujte teplotu 18-26  °C. S tým vám môže pomôcť chladenie do nádrží. 

Udržiavať optimálnu teplotu a vlhkosť vzduchu s využitím zvlhčovačov a digitálnych meracích zariadení je  relatívne jednoduché, ale mnohí začiatočníci chybujú v umiestnení sondy z kombinovaného teplo – vlhkomera, ktorý by nemal chýbať v základnej výbave žiadneho pestovateľa. Sondu odporúčame umiestniť  v hornej tretine výšky rastliny, to znamená niekam tesne pod vrchol. Cirkulačné ventilátory sú ideálnym  pomocníkom, ktorý zabezpečí kontinuálne prúdenie vzduchu okolo rastlín. Vyššia vlhkosť potrebná pre  sadenice sa výborne udržiava pri predpestovaní v malých skleníčkoch a propagátoroch. 

Sucho súvisí so zníženou vlhkosťou vzduchu a všeobecne je lepšie znášané rastlinami s kratším životným  cyklom. Suchý substrát je však jednoznačne zle, pretože nepodporuje rozvoj nových koreňov. Príroda  vybavila listy rastlín mikroskopickými prieduchmi, ktoré sa v závislosti od vlhkosti vzduchu otvárajú a  zatvárajú. Hneď ako rastlina pocíti sucho, zatvára prieduchy, aby zabránila únikom vody. Problém pre  pestovateľa spočíva v tom, že zatvorené prieduchy sa zrovna dvakrát nezlučujú s účinnou fotosyntézou.  Pozor teda na dehydratáciu počas celého pestovateľského cyklu. Najlepšou prevenciou je pravidelné  zavlažovanie.  

Spomínaným abiotickým faktorom výborne predchádzajú aj inovatívne dierované kvetináče od značky  Hercules aj ďalšie textilné kvetináče, ktoré sú nápomocné pre správne zavlažovanie a udržiavajú optimálne  prevzdušnenie koreňového systému. 

Odporúčané intervaly pre teplotu a vlhkosť pre indoor pestovanie: 

Pre rastovú fázu je ideálna teplota za svetla 21-28 °C, v noci 18-23 °C a vlhkosť medzi 50 a 70 percentami.  Pre fázu kvetu a tvorby plodov sa odporúča nižšia vlhkosť vzduchu 35-50 % s dennými teplotami 21-26  °C a nočnými v rozmedzí 18-23 °C. Sadeniciam svedčí vyššia vlhkosť vzduchu do 80 %.

Chemické stresové faktory 

• Podvýživa rastlín a substrátu 

Správna, lepšie povedané bohatá výživa rastlín je základom zdravej a šťavnatej úrody. Možnosti dnešného  pestovateľa sú natoľko rozmanité, že tento stresový faktor možno pri primeranej starostlivosti o rastliny prakticky  úplne eliminovať vďaka pestrej ponuke hnojív a podporných doplnkov pre fázy rastu aj kvetu. Stačí sa  vybaviť vhodnou výživou, aby rastlinám a ich koreňom nič nechýbalo. Môžeme sa stretnúť aj s  kyslíkovým deficitom, preto nezabúdajte na dostatočné prevzdušnenie substrátu, ktoré umožňuje  napríklad perlit.  

V prípade zeminy predstavuje ďalšie úskalie spojené s chemickými procesmi pôsobiacimi na rastlinu jej  presolenie. Zasolenie zeminy, či už prirodzeným alebo umelým spôsobom, znižuje príjem vody. 

Ďalej je dôležité zabezpečiť, aby rastlina nemusela čeliť vysokej koncentrácii toxických iónov a ťažkých kovov,  ako sú ortuť, hliník či kadmium. Toxíny môže obsahovať aj znečistená voda, preto záleží na tom, v  akej vode pestujete a akou vodou zalievate. (Je to natoľko dôležité, že tomuto téme čoskoro venujeme  samostatný článok.) Prítomnosť toxínov narúša príjem živín z vody alebo zeminy a narúša minerálnu  rovnováhu. Ťažké kovy nielenže priamo ohrozujú život rastliny, ale môžu úplne znehodnotiť  výslednú úrodu! 

• Znečistené ovzdušie 

Tak ako môžu toxíny pôsobiť zo zeme, absorbujú rastliny a poľnohospodárske plodiny mnohé škodliviny  (najmä pri outdoor pestovaní) zo vzduchu, čo im samozrejme škodí. Reč je predovšetkým o kyslíkových  radikáloch, ako je ozón, ktorého nadbytok v okolí zelených častí rastlín výrazne zrýchľuje procesy  starnutia. Okrem ozónu sa pestovatelia stretávajú s vplyvmi oxidu siričitého, amoniaku a oxidov dusíka. 

• Nadbytok svetla 

K tvorbe kyslíkových radikálov prispieva aj nadmerné množstvo svetla. Následkom je deštrukcia chlorofylu.  Zjednodušene povedané, v pestovateľskom stane alebo v skleníku to stačí neprehnať. Vonku je zase potrebné  využiť záhradnícke inštinkty spolu s informáciami o zasadených rastlinách a na základe toho im dopriať  vhodnú mieru expozície.

Veríme, že vám čas venovaný čítaniu pomôže vyvarovať sa v praxi častých chýb, na ktoré doplácajú kytky aj  peňaženka a prajeme, nech sa rastlinám vo vašej starostlivosti darí čo najlepšie! Ak sa nás chcete na čokoľvek  opýtať, sme tu pre vás každý deň, zavolajte alebo napíšte na [email protected], aby pre vás bolo  pestovanie s nami jedna radosť.

- Perlit
- LED osvetlenie
- CMH osvetlenie
- Teplomery-vlhkomery
- EC / pH metre