Sivá pleseň (botrytída): ako ju rozpoznať a zastaviť

Sivá pleseň (botrytída) môže vážne poškodiť jahody, paradajky, bylinky aj kvety, a to na rastline aj po zbere. V článku zistíte, ako rozpoznať botrytídu na plodoch a kvetoch, prečo sa jej darí v pestovateľskom boxe, ako jej predchádzať kontrolou vlhkosti, VPD a ventilácie, čo robiť, keď sa objaví, a ako skladovať úrodu, aby nesplesnivela.

Čo je sivá pleseň (botrytída)

Sivú pleseň spôsobuje huba Botrytis cinerea, preto sa nazýva aj botrytída. Napáda obrovské množstvo rastlín: zeleninu (paradajky, papriky, uhorky, fazuľu), jahody a ďalšie drobné ovocie, bylinky aj okrasné kvety.

Botrytída sa vyskytuje všade a má niekoľko vlastností, ktoré z nej robia nepríjemného protivníka:

  • napáda najmä oslabené časti rastliny: odumierajúce listy, opadané okvetné lístky, poranenia a rany po reze,
  • prežíva v rastlinných zvyškoch ako mycélium alebo drobné čierne skleróciá,
  • šíri sa spórami, ktoré roznáša prúdiaci vzduch a striekajúca voda. Pri manipulácii s napadnutými rastlinami sa môžu uvoľňovať ďalšie spóry,
  • v pestovateľskom priestore alebo skleníku ju nemožno úplne vyhubiť. Jej výskyt obmedzujú vhodné podmienky, hygiena a podľa potreby cielená ochrana.

Ako rozpoznať botrytídu na plodoch a kvetoch

Najtypickejším znakom je sivý až sivo-hnedý chlpatý povlak. Tvoria ho hubové vlákna a štruktúry tvoriace spóry, ktoré sa pri dotyku môžu zdvihnúť ako obláčik prachu. Ešte pred jeho objavením však bývajú viditeľné iné príznaky.

Jahody

  • hniloba sa najčastejšie začína pri stopke, kde sa plod dotýka napadnutých zvyškov kvetu,
  • z chorej jahody prechádza na susedné plody, ktoré sa jej dotýkajú,
  • plod hnedne, mäkne a pokryje sa sivým povlakom, napokon vyschne na múmiu, ktorá ďalej produkuje spóry,
  • napadnuté kvety sa vôbec nevyvinú na plody,
  • nákaza môže zostať skrytá v mladých plodoch a prejaviť sa až pri dozrievaní.

Paradajky

  • na plodoch sa objaví belavá mäkká hniloba, šupka uprostred praská a vyrážajú z nej spóry,
  • drobné belavé krúžky s priemerom 3–8 mm, takzvané „duchovské škvrny“, sú zastavené infekcie, ktoré zhoršujú vzhľad plodov,
  • na stonke sú hnedé škvrny, často v mieste rany po vylamovaní bočných výhonkov. Škvrna môže obopnúť celú stonku a časť rastliny nad ňou zvädne,
  • nákaza sa často začína na okvetných lístkoch a z nich prechádza na stopky a plody.

Bylinky a kvety

  • na okvetných lístkoch sa objavujú nepravidelné svetlohnedé škvrny, ktoré sa spájajú,
  • púčiky hnednú, vyzerajú ako nasiaknuté vodou a nerozvinú sa,
  • na listoch sú hnedé vodnaté škvrny, často tam, kam spadol napadnutý okvetný lístok,
  • pri vysokej vlhkosti sa na napadnutých miestach môže objaviť sivý chlpatý povlak.

Pozor, aby ste si ju nepomýlili s múčnatkou. Múčnatka vytvára na napadnutých listoch biely múčnatý povlak a nepotrebuje vodu na liste. Viac sa dozviete v článku Múčnatka: ako ju rozpoznať, predchádzať jej a zbaviť sa jej.

Kedy sa botrytíde darí

Infografika: vlhkosť vzduchu pod 85 % obmedzuje riziko, pri paradajkách môže na nákazu stačiť zvlhčenie na 4–6 h, rizikové sú chlad a vlhko; optimálne skladovanie jahôd pri 0 °C a 90–95 % relatívnej vlhkosti
Sivá pleseň v skratke

Botrytída má rada chlad a vlhko. Podľa univerzitných zdrojov z USA platí:

  • vysoká vzdušná vlhkosť, teda relatívna vlhkosť 85 % a viac,
  • mokrý povrch rastliny: UMass uvádza pri skleníkových plodinách vlhký film počas 8–12 h; pri paradajkách podľa NC State Extension môže na nákazu stačiť 4–6 h vody z rosy alebo kondenzácie. Nejde o bezpečný čas čakania: listy by mali čo najrýchlejšie vyschnúť,
  • chlad a vlhko: NC State uvádza pre skleníkové okrasné rastliny priaznivé teploty 16–21 °C (zaokrúhlene 60–70 °F), iné zdroje však napríklad pre klíčenie spór uvádzajú 22–25 °C. Rozmedzie 16–21 °C preto nie je univerzálnym optimom ani hranicou bezpečnosti. Kondenzáciu kontrolujte aj pri vyšších teplotách,
  • stojatý vzduch a hustý porast, v ktorom listy a kvety dlho nevyschnú.

Nebezpečná je najmä chvíľa, keď sa teplý vlhký vzduch ochladí. Pri nezmenenom obsahu vodnej pary relatívna vlhkosť stúpa; ak povrch rastlín dosiahne rosný bod, zrazí sa na ňom voda. V skleníku k tomu dochádza večer a v noci. Rovnaký fyzikálny princíp môže pôsobiť v pestovateľskom boxe po zhasnutí svetiel, ak klesne teplota; riziko si overte meraním.

 

Prevencia v pestovateľskom boxe: vlhkosť, VPD a ventilácia

Základom prevencie sivej plesne je úprava prostredia a hygiena. Môžu výrazne znížiť potrebu postrekov, pri vysokom infekčnom tlaku však nemusia stačiť.

Vlhkosť a VPD

  • Na obmedzenie rizika udržiavajte vlhkosť vzduchu pod 85 % a čo najviac skráťte čas, počas ktorého sú listy mokré. NC State pri skleníkových okrasných rastlinách odporúča vyhnúť sa vysokej vlhkosti trvajúcej viac ako 3 hodiny denne; nejde o záruku bezpečnosti pod touto hranicou.
  • Vlhkosť priebežne sledujte, ideálne pomocou vlhkomera so záznamom minimálnych a maximálnych hodnôt, aby ste videli aj nočné výkyvy.
  • Pomôže sledovať aj VPD (deficit tlaku vodnej pary). Nízke VPD pri danej teplote znamená malý rozdiel medzi tlakom nasýtenej vodnej pary a jej skutočným tlakom vo vzduchu. Menší rozdiel tlaku medzi listom a vzduchom obmedzuje odparovanie; riziko kondenzácie závisí aj od teploty listu. Ako nastaviť VPD podľa fázy rastu, opisujú články Čo je VPD a VPD a transpirácia.
  • Ak vlhkosť neznížite odvetraním, použite odvlhčovač. S výberom vám poradí článok Zvlhčovač alebo odvlhčovač?

Ventilácia a prúdenie vzduchu

  • Odťahový ventilátor odvádza vzduch z priestoru. Vlhkosť znižuje vtedy, ak privádzaný vzduch obsahuje menej vodnej pary. Podľa nameraných hodnôt ho nechajte pracovať aj po zhasnutí svetiel, keď môže relatívna vlhkosť stúpať. Ako dimenzovať odťah, sa dozviete v článku Ako vybrať a zostaviť ventiláciu pestovateľského stanu.
  • Obehový ventilátor rozprúdi vzduch medzi rastlinami. Prúdiaci vzduch znižuje vlhkosť v poraste aj čas, počas ktorého zostávajú listy mokré, a to aj pri vyššej vlhkosti. V pestovateľskom priestore by nemali zostať miesta so stojatým vzduchom. Vhodné sú obehové alebo klipsňové ventilátory.

Zálievka, rez a hygiena

  • Polievajte ráno a ku koreňom, ideálne kvapkovou závlahou. Zavlažovanie cez listy rozstrekuje spóry a predlžuje čas, počas ktorého sú rastliny mokré.
  • Nesaďte príliš nahusto a neprehnojujte. Prehnojené rastliny vytvárajú mäkké pletivá, ktoré botrytída ľahko napáda.
  • Režte len suché rastliny, a to v čase, keď rany rýchlo vyschnú. Odrezané časti ihneď odneste.
  • Odstraňujte odumreté listy, opadané okvetné lístky a hnijúce plody. Sú hlavným zdrojom spór. Nenechávajte ich v koši v pestovateľskom priestore, pleseň na nich ďalej rastie a pri manipulácii s košom sa môžu uvoľňovať ďalšie spóry.
  • Kontrolujte škodcov. Hmyz prenáša spóry a spôsobuje rany, ktorými sa botrytída dostane do rastliny.
  • Medzi pestovateľskými cyklami dôkladne vyčistite pestovateľský priestor od všetkých rastlinných zvyškov.

Prehľad rizík a opatrení

Riziko Prečo škodí Čo robiť
Vlhkosť 85 % a viac podporuje infekciu a tvorbu spór odťah, odvlhčovač, kontrola nočných hodnôt
Mokré listy a kvety vlhký povrch umožňuje nákazu zálievka ráno ku koreňom, žiadne kropenie
Stojatý vzduch pomalšie vysychanie, pri ochladení riziko rosy obehový ventilátor, rozostupy
Odumreté zvyšky hlavný zdroj spór priebežne odstraňovať a vynášať z pestovateľského priestoru
Rany po reze vstupná brána infekcie rezať len suché rastliny, aby rany rýchlo vyschli
Chlad a vlhko riziková klíma; priaznivé teploty sa líšia podľa plodiny a fázy infekcie sledovať pokles teploty po zhasnutí a vetrať

Čo robiť, keď sa botrytída objaví

  1. Opatrne odstráňte napadnuté časti. Plody, kvety aj listy s plesňou odstrihnite priamo do vrecka a vrecko hneď zaviažte. Otrasy môžu uvoľniť oblak spór.
  2. Vyneste ich mimo pestovateľského priestoru a nenechávajte ich vo vnútri v koši.
  3. Znížte vlhkosť a zvýšte prúdenie vzduchu. Skontrolujte vlhkosť v noci, keď býva najvyššia.
  4. Prezrite okolité rastliny. Pri jahodách najmä plody, ktoré sa dotýkali napadnutých plodov.
  5. Zvážte použitie prípravku, ak podmienky vhodné pre pleseň pretrvávajú (pozri nižšie).

Biologické prípravky

Biologické prípravky na báze mikroorganizmov môžu byť súčasťou prevencie sivej plesne. Výsledok závisí od prostredia a včasnosti zásahu. Povolenie na použitie vo vonkajších a chránených priestoroch sa môže líšiť. V ponuke nájdete napríklad:

  • AgroBio Serifel s baktériou Bacillus amyloliquefaciens (kmeň MBI 600). České povolenie pre malé balenie 5897-1 zahŕňa použitie proti sivej plesni na jahodách, paradajkách, paprike a šaláte na poli. Toto povolenie nemožno automaticky preniesť na použitie v skleníku alebo pestovateľskom boxe. Prípravok sa aplikuje preventívne a dosahuje priemernú účinnosť, ktorá sa mení v závislosti od podmienok.
  • BioGarden Polyversum s organizmom Pythium oligandrum kmeň M1, ktorý podľa výrobcu parazituje na patogénnych hubách. Povolenie pre malé balenie 4556-1 zahŕňa použitie proti sivej plesni napríklad na jahodách, paradajkách, paprike a bylinkách v chránených priestoroch; dávku, rastovú fázu a ďalšie podmienky si overte pri konkrétnom balení. Používajte ho preventívne.

Chemické fungicídy

Pri silnom tlaku choroby môžete použiť registrovaný fungicíd. Napríklad AgroBio Signum (boskalid a pyraklostrobín) má v českom povolení pre malé balenie 4738-3 schválené použitie proti sivej plesni na jahodách od kvitnutia do začiatku dozrievania. Toto použitie neoprávňuje na postrek paradajok alebo byliniek. AgroBio Scala (pyrimethanil) má v českom povolení pre malé balenie 5440-1 schválené použitie na jahodách počas kvitnutia. Termín, počet aplikácií a ochrannú lehotu vždy určujte podľa konkrétnej etikety.

Na čo si dať pozor:

  • Botrytída si rýchlo vytvára odolnosť voči fungicídom, ktoré sa opakovane používajú s rovnakým mechanizmom účinku. Preto prípravky striedajte. Skupinu účinku (FRAC) nájdete na etikete.
  • Pri jahodách je dôležitá ochrana kvetov. University of Minnesota zdôrazňuje zásah počas kvitnutia a obmedzený prínos neskorých zásahov. Termín použitia konkrétneho českého prípravku sa však riadi jeho etiketou; niektoré povolenia zahŕňajú aj neskoršie fázy vývoja.
  • Vždy dodržte etiketu, povolené plodiny a ochrannú lehotu. Platné povolenie si overíte v registri prípravkov ÚKZÚZ.

Ďalšie prípravky nájdete v kategóriách Ochrana proti chorobám (fungicídy) a Bio ochrana.

Zber a skladovanie bez plesne

Botrytída je aj skladovacou chorobou. Udrží sa dokonca pri 0–10 °C, takže chlad jej rast len spomalí. Pri zbere a skladovaní preto platí:

  • Zbierajte často a napadnuté plody priebežne odstraňujte z rastlín počas celej sezóny.
  • Choré plody držte oddelene od zdravých. Sivá pleseň sa šíri aj po zbere, z plodu na plod.
  • Jahody čo najskôr dajte do chladu. Optimálne podmienky na skladovanie jahôd sú podľa UC Davis 0 °C a 90–95 % vlhkosti (relatívnej). Ide o riadené skladovanie zozbieraných plodov, nie o odporúčanie pre porast. Vysoká vlhkosť obmedzuje vysychanie, zároveň je však potrebné zabrániť kondenzácii a zvlhčeniu plodov. Zaobchádzajte s nimi šetrne a poškodené plody vyraďte.
  • Paradajky skladujte len nepoškodené a pravidelne ich kontrolujte.
  • Bylinky a kvety určené na sušenie spracujte hneď po zbere, sušte ich vo vzdušnom prostredí na sušiacich sieťach a do dóz a pohárov ich odložte až po úplnom vysušení. Podrobný postup nájdete v článkoch 3 zásady bezpečného sušenia a Ako správne skladovať úrodu.

Časté otázky

Je sivá pleseň to isté ako botrytída?

Áno. Oboje označuje chorobu spôsobenú hubou Botrytis cinerea. V angličtine sa nazýva „gray mold“.

Čo robiť s jahodami napadnutými sivou plesňou?

Napadnuté plody opatrne odstráňte do vrecka a vyhoďte ich. Skontrolujte susedné plody, ktoré sa ich dotýkali, pretože pleseň prechádza z plodu na plod. Nenechávajte ich v pestovateľskom priestore ani pri rastlinách, pleseň na nich ďalej tvorí spóry.

Akú vlhkosť treba sledovať v pestovateľskom boxe?

Relatívna vlhkosť pod 85 % znižuje riziko, ale sama osebe nezaručuje bezpečnosť. Sledujte aj mokré listy, kondenzáciu a nočný pokles teploty. Odporúčanie obmedziť vysokú vlhkosť na menej ako 3 hodiny denne pochádza z oblasti skleníkových okrasných rastlín a nejde o univerzálnu hranicu. Pri regulácii klímy sledujte aj VPD.

Pomôže proti botrytíde postrek?

Postrek pomôže len ako doplnok. Pri vysokej vlhkosti a stojatom vzduchu zostáva riziko ďalšieho napadnutia vysoké. Botrytída si navyše rýchlo vytvára odolnosť voči opakovane používaným fungicídom. Základom je vždy klíma, hygiena a šetrná manipulácia s rastlinami.

Prečo sa pleseň objavila až po zbere?

Botrytída môže zostať skrytá v mladých plodoch a prejaviť sa až pri dozrievaní alebo v sklade. Chlad jej rast spomalí, ale nezastaví; udrží sa aj pri 0–10 °C. Preto skladujte len zdravé, suché a nepoškodené plody a pravidelne ich kontrolujte.

Udržte sivú pleseň mimo pestovateľského priestoru

V boji proti botrytíde víťazí ten, kto kontroluje vlhkosť a prúdenie vzduchu. Vybavte sa vlhkomerom, obehovým ventilátorom a v prípade potreby odvlhčovačom. Na zber sa hodia sušiace siete a dózy na skladovanie. Keď pleseň udrie, pomôžu prípravky z kategórie fungicídy. S výberom vám radi poradíme na [email protected].